Ján Cifra je CEO známej slovenskej firmy WebSupport, ktorá poskytuje domény, hosting a funkcionality spojené s chodom webstránok. Naša voľba pri výbere človeka na rozhovor na predmet Úvod do podnikania padla teda logicky na neho ako človeka s veľkým prehľadom v oblasti biznisu a technológii.
Dominik: Ja by som možno úplne začal nejakými takými neformálnymi otázkami. Budeš mať dve možnosti a čo ti prvé napadne, tak to povedz proste. Už to asi vidíš. Hehe 🙂
D: Takže pes alebo mačka? J: Pes.
D: Rezeň s ryžou alebo so zemiakmi? J: S ryžou.
D: Dobre. Kolektívne alebo individuálne športy? J: Kolektívne.
D: Voľný čas s rodinou alebo kamarátmi? J: Voľný čas s rodinou.
D: Stolný počítač, či notebook? J: Notebook.
D: Škola alebo práca? J: Práca, „Lightning around“.
Dominik: A ja by som začal už takými nejakými normálnymi otázkami. Takže o tvojom bratovi vie celé Slovensko, je v povedomí celej verejnosti, ale o tebe vie iba tá IT komunita najmä, ehm, vedel by si sa nám tak v krátkosti predstaviť?
Ján: Ok, ehm, takže volám sa Jano a som CEO WebSupport dneska, ale myslím si, že celá moja kariéra, pracovná, a aj pred tým sa točila vždy okolo takých dvoch tém, ktoré som sa snažil prepojiť, a to boli technológie a ľudia. Ja si myslím, že v tom je môj „skill set“ taký, možno neviem či unikátny, ale môj určite. Mňa vždy zaujímali technológie, veľmi intenzívne, ale primárne v takom kontakte s ľuďmi. Vieš, že ako ľudia technológie používajú, na čo ich používajú, ako im pomôcť, aby ich používali lepšie. Pre mňa technológia vždy bola ako Steve Jobs zvykol vravievať, že ako bicykel pre náš mozog. Tak mne sa to strašne páči, lebo mne samému a každému z nás tie technológie veľmi pomáhajú v živote, ale že sami o sebe. Nie som programátor, nie som administrátor, ako programoval som aj čo to viem o tých technológiách hlbšie, ale predsa len mňa vždycky zaujímal ten vzťah s ľuďmi.
Takže keď sa mám ľuďom prestaviť, tak ja sa snažím niekde tak hýbať v tom vzťahu medzi technológiami a ľuďmi. Či už sú to tímy, či už sú to firmy, školy, ľudia, rodina. Veď kedysi som pre celú svoju rodinu bol taký admin, že som všetkým skladal počítače, nainštaloval neviem čo, a mne sa veľmi páči, že dneska vieme v tej spoločnosti technológie použiť na riešenie veľmi komplikovaných problémov, dajú sa aj zneužiť, ale toto bola tá oblasť, čo ma vždycky zaujímala a čomu sa vlastne celý život venujem.
Dominik: Čiže vlastne ak by som to mal skrátiť, rád spájaš ľudí s technológiami, alebo tak nejako.
Ján: Ehm, oni sú spojené či chceme či nechceme, nejakým spôsobom, len myslím, že ten vzťah treba manažovať. Hej, že treba ľuďom vysvetľovať, aké nové technológie sú a ako sa dajú použiť a takisto vysvetľovať niekedy, že toto nie je vhodné pre teba. Neinvestuj zbytočne do technológií, ktorá ťa bude len „defocusovať“ a nebude ti reálne pomáhať, bude ti možno na príťaž, alebo bude ťa viesť k niečomu, čo nedáva zmysel. Častokrát vidím na mladých ľuďom ako ste vy, že mám iPhone a mám tam, ty kokos, „tristo milión“ appiek a nevytriem si zadok kým nie je na to appka. A ja mám takú teóriu, že vždy treba vedieť prv veci robiť na papieri dobre, a keď to vieš robiť na papieri dobre, tak vtedy hľadaj appku, ktorá tomu procesu nejakým spôsobom vyhovuje. Ktorá ti ako keby, že už si pochopil ako to funguje, Ja neviem, písanie si poznámok.
Vidím ľudí s tabletom čo si tam píšu poznámky a veľa ľudí to nevie robiť dobre, lebo si nevie písať poznámky v prvom rade či na papier, či na tablet. A ten tablet ti to nevyrieši. Ten tablet ti vyrieši to, že môžeš tie poznámky efektívnejšie zaznamenávať a pristupovať k nim kedykoľvek a kdekoľvek, kdežto papiere môžeš stratiť. Ale schopnosť písať si poznámky ťa tablet nenaučí. To je ten vzťah, o ktorom sa bavíme, že tá technológia sama o sebe je len nástroj, to je kladivo, šroubovák, ale keď nevieš šroubovať a nevieš zabíjať, tak kladivo ti nepomôže… Neviem, či to je najlepší príklad, ale… Takže tam sa snažím niekde byť, a preto WebSupport je pre mňa dobrá firma, lebo máme desiatky tisíc klientov, ktorí sa snažia riešiť rôzne technologické problémy spojené s webom a my poskytujeme nejaké portfólio technológií a produktov, ktoré si myslíme, že sú vhodné na niektoré tieto „use casy“. A keď to robíme dobre, tak to klienti od nás kupujú a keď nie, tak nie :).
Dominik: Ja už mám web stránku cez vás 😀
Ján: To sa teším, díky moc.
Dominik: Ďalšia otázka je viacej taká podnikateľská, povedz nám v čom si podnikal, alebo podnikáš teraz aktuálne?
Ján: No tak vieš čo, ja som nikdy nezaložil okrem svojej s. r. o. -čky, čo mám, tak ja som firmu nezaložil. Nie som v tomto zmysle podnikateľ, ani sa tak, neviem. Cítim sa tak, lebo v každej roli, v ktorej som bol… Robil som od korporátov, cez startupy, až po niečo medzi tým, čo je WebSupport. Pre mňa schopnosť podnikať je vlastnosť vnútorná, neni to o právnej entite, ale nikdy som nezaložil firmu ako takú, ktorá by vyrástla na obrovské milióny, takže neviem to nech iní posúdia. Pre mňa tá podnikavosť je to, že človek nezapadá do nejakej škatuľky. Dobre to vidieť na korporátoch, kde častokrát sa snažia zmestiť do nejakej škatuľky, skús sa do tohto zmestiť a ja nie som človek čo by sa zmestil, čo by sa uspokojil s nejakou škatuľkou, ja som v každej jednej práci začal tie steny nejak prerážať a montoval sa do vecí, do ktorých ma nič nebolo. Ale som zistil, že ľudia si cenia, keď človek príde s konštruktívnym nápadom, možno aj mimo svojej zóny a pre mňa to je základ. Neuspokojiť sa s nejakou vymedzenou štruktúrou, ale ísť mimo nej a obracať sa častokrát v pohyblivých podmienkach, kde nevieš ako veci presne fungujú a hľadať riešenia atď. To je pre mňa podnikanie a to sa snažím robiť dodnes a či už v iných prácach, alebo tu vo WebSupport, takže asi tak.
Dominik: Ako si sa dostal k tomu WebSupportu?
Ján: Dostal som sa k tomu tak, že keď som skončil MBA v Belgicku, tak som si hľadal nejaký job a vtedy ma veľmi zaujal startup čo Tomáš Bela založil Piano, ktorým sa vlastne snažil zachrániť žurnalizmus, tak som sa nadchol pre tú myšlienku veľmi silnú a strávil som na nej nejaké rôčky. Ale čo je na tej story dôležité, okrem iného, že spin investorom do Piana bol Ivan Štefunko a Ivan je dobrý kamarát Miša Trubana a keď Mišo Truban začal rozmýšľať nad tým, že už sa nevie venovať tomu WebSupportu tak full ako by chcel a ako by si to WebSupport zaslúžil, hľadal nejaké riešenia, bavil sa s Ivanom Štefunkom a ja som v tom čase odchádzal z Piana a som rozmýšľal, že čo ďalej a tak nás ako keby spojil. Mišo ma oslovil, ja som vtedy nevedel, že na základe odporúčania od Ivana, ale v konečnom dôsledku, vďaka tej skúsenosti v Piane, čo Ivan so mnou mal ma odporučil a Mišo ma oslovil s tým. My sme sa potom dlhý čas bavili o tom, že ako by také niečo mohlo vyzerať, veľa krát sme sa stretli a diskutovali sme, že ako by to celé mohlo prebehnúť a ako by to ľudia zobrali atď. No a v konečnom dôsledku sme sa dohodli, že by sme to skúsili a tak v júni alebo v júli 2015 som prišiel do WebSupportu. Predstavil ma Mišo ako šéfa obchodu, Head of Sales, ktorý dovtedy nebol a chceli sme vyskúšať, že aká bude tá chémia v tom tíme a či sa to mne bude páčiť, či sa to im bude páčiť atď. Už behom prvých pár týždňov si ľudia podľa tých otázok, čo sme začali klásť tým rôznym členom tímu, že hmm, on tu asi nie je len na obchod, ľudia si to začali spájať a tak po nejakých 6, 7 týždňoch keď bolo jasné, že tá chémia dobre funguje, tak sme to proste urobili oficiálne. My sme sa predtým dohadovali, že v priebehu 2 – 3 mesiacov to budeme skúšať a po pár týždňoch sme si povedali, že asi to funguje a poďme do toho, lebo nie je na čo čakať.
Dominik: Ako si spomínal tvoj predošlý projekt Piano Media, neľutuješ trocha, že si sa do toho zapojil?
Ján: Absolútne nie, vôbec. To nebol môj projekt, bol to Tomáša Bela projekt a Ivana a ďalších ľudí. Bol to fantastický projekt, podľa mňa ten nápad bol ambiciózny, bol šialený, bol presne mimo akejkoľvek škatuľky, proste to bolo absolútne úžasné. Ja som s takým nadšením pracoval, prvé dva mesiace mne ani neplatili, ja som bol absolútne do toho zažratý a pomáhal som im zarábať peniaze, čo sa mi aj podarilo. My sme v tom momente zarobili veľmi veľkú sumu na tú dobu, na startup zo Slovenska na medzinárodného investora sme “raisli” 2 milióny eur, čo bolo vtedy dosť veľa peňazí. Takže mali sme úspech, všade nás volali atď. Čiže vôbec to neľutujem, ja som veľa skúseností tam nabral, veľa chýb sme spravili, z ktorých som sa poučil takže teraz je z nej veľmi úspešná, svetová firma s centrálou v New Yorku. Tu ale naďalej je jeden office, ale sú aj po celom svete, takže neľutujem to vôbec. Možno ľutujem chyby, ktoré som tam urobil aj ja a ktoré som možno nejakým spôsobom ovplyvnil, robiť niečo lepšie, byť… ale vieš jak to je, nie všetko sa dá.
Dominik: Ďaľšia moja otázka bude súvisieť s WebSupportom. Máš nejak vymedzené do kedy sa plánuješ tomu venovať?
Ján: Nemám, nemám. Vôbec nemám vymedzené, lebo veľmi ma to baví. Vieš jak to je, že WebSupport je človek so srdcom na správnom mieste hej a tak sa tu cítim, že proste tu nie sme najväčšia firma. Vieš ako to je, že WebSupport bol pred pár rokmi v takom tom hype cykle, že bol vyhypovaný, všetci tu chceli pracovať a bol to ten startup of the day.
Dominik: Nový Apple alebo také niečo..?
Ján: No nenazval by som to úplne Apple, ale nový… Eset. Bol okolo toho ten hype a treba si uvedomiť, že tie startupy aj tie čo sú aktuálne, Twitter kedysi bol ten úplne najhypovanejší startup v Silicone Valley. Teraz už to neni také. To isté bolo dá sa povedať s Facebookom, úplný hype a teraz už sú o tom také všelijaké pochybnosti. Startupy prechádzajú takým cyklom, že istý čas si na tom výslní a si hviezda, môžeš čokoľvek spraviť a je to správne a potom v istom momente to ide do normálne, nie nejak dole, ide to do normálu. Takže si normálna firma, ktorá má dobré meno a pozitívne ohlasy. Dnes sú iné startupy v tom hype cykle, že Sli.do atď.
Dominik: Sli.do sú naši absolventi.
Ján: Ja Peťa poznám veľmi dobre. A proste my musíme aj chápať, že tá firma zas nie je v tom „hype“ cykle, výkonnostne sa nikdy lepšie nedarilo ako teraz, číslami, financiami a veľkosťou, a tak ďalej a ja som s tým spokojný. Je to na správnom mieste a nie je to také stresové. Na druhú stranu strašne veľa vecí robíme, je tu neuveriteľné množstvo šikovných ľudí, ktorí vo svojich oboroch sú najlepší v širokom okolí. Ja som veľmi spokojný, nijak to časovo neobmedzujem. Kým to bude takto a kým ma Mišo nechá robiť veci ako ja chcem, tak myslím, že to nebude žiaden problém.
Dominik : Kto v tvojom okolí má na teba obzvlášť dobrý vplyv?
Ján: Hmm, biznisovo alebo ako?
Dominik: Celkovo.
Ján: Manželka. Vieš čo, ona je z úplne inej planéty. Ja som veľmi zameraný na výkon. Nechcem znieť úplne ako „biznisový magor“, ktorý sa naháňa, ale mám rád výkon, posúvať sa ďalej a cítiť, že sme brutálne efektívnejší. Vidím ale, že ľudia sú unavení lebo makajú. Musíme si dávať pozor aby sme to neprehnali. Ale ona je z úplne iného cesta. Venuje sa jóge, prekladom a takýmto veciam. Má tendenciu ma uzemniť, že kľud, naháňaš sa za vecami čo sú fiktívne a tu sú tie veci ktoré sú dôležité. Vie ma usmerniť. Aj my v tom technologickom svete sa cítime tak „nahajpovano“, lebo však technológie v telefónoch a proste technológovia ovládajú svet sa teraz hovorí. Potom ale človek ide k niekomu, kto tu technológiu reálne nepotrebuje používať a nezaujíma ho, či ma iOS verziu 12.01 alebo 12.02 ale ide len o to, aby to fungovalo. Potom sa ho spýtam, či nepotrebuje vymeniť laptop? Odpoveď dostávam, že načo, však mu nič nechýba, má len 5 rokov. Potom ma to tak umravňuje že ten svet naozaj nie je len o tých technológiách.
Dominik: Čiže taká harmónia v tvojom živote?
Ján: Niekedy je to náročné, niekedy mi nerozumie, ale určite to je pozitívny vplyv. Človek musí z toho svojho vystúpiť na bok a pozrieť sa na to z úplne iného pohľadu. Ona mi v tomto zmysle veľmi pomáha. Máme malú dcéru, má 3 roky a tiež ma uprace keď prídem domov. Predali sme nejaký veľký „deal“ a mojej dcérke to je úplne jedno (smiech). Je to presne ten kontext, je to super, ale ona sa naučila povedať ďalšie slovo a to je úžasné a z toho sa teší. Treba si občas dať takú sebareflexiu. Áno, v tom svete biznisu spraviť veľký „deal“ je super, ale sú iné veci ktoré sú tiež v živote dôležité. Treba mať taký balans podľa mňa.
Dominik: Pracuješ aktuálne na nejakom projekte s tvojimi bratmi?
Ján: My sa vždy bavíme, že by sme mali niečo spolu podniknúť. Robíme spolu nechcem povedať, že eventy, ale mladší brat žije v Belgicku, žije tam pomaly 10 rokov a nie je tu často. Úplne nie je na to príležitosť. Máme menšie veci rozbehnuté, nejaké menšie investície. Boli sme v Košiciach na Night of Chances. Ja som bol síce v Lisabone ale cez video konferenciu som sa pripojil a oni dvaja fyzicky v Košiciach boli. Boli sme tam v diskusii na univerzite. Myslím si ale, že brat niečo chystá, nejaké video sme nahrali na december, kedy to vyjde. Také drobnosti robíme, ale biznisovo ani nie.
Sme v úplne iných svetoch. Starší brat, veď viete čo je a mladší brat je finančák, ktorý sa hýbe v inom prostredí. Ale treba povedať že sa veľmi teším zo svojich bratov. Či už sa v našich pracovných alebo nepracovných situáciách niečo deje, tak si pomáhame. Napríklad kampaň proti „fake news“, proti konšpiračným teóriám. Poprosili sme môjho staršieho brata, aby video narozprával. On to bez nároku na nejakú odmenu urobil, lebo si myslel, že je to dôležitá vec. Nie je to o peniazoch, je to o tom, aby sme pomáhali ľudom a vedeli rozoznať na stránke, ktorá má nejaké kompetentné vedomosti a znalosti, rozpráva nejaké fakty alebo si na nejakej konšpiračnej stránke ktorá je známa tým, že šíri takéto veci.
Treba si takto nejako pomôcť. Veľmi si pomáhame pri svojich individuálnych projektoch, ale niečo veľkého v tomto momente nerobíme.
Dominik: Keby si mohol niečo povedať svojmu 20 ročnému „ja“, čo by to bolo?
Ján: Asi by som mu povedal, že maj viac odvahy. Ja som išiel v 18 študovať fyziku z takej zotrvačnosti. Chodil som na rôzne olympiády z fyziky a podobné veci. Neviem či mi fyzika naozaj išla alebo sa mi to len zdá, ale ľudia to hovorili. Otec bol fyzik a mama triedna učiteľka, tak som bol smerovaný k fyzike. Ja som mal vtedy úplne iný život. Hrával som profesionálne počítačové hry, čiže úprimne som hlavne chcel aby mi dali všetci pokoj a mohol som trénovať, ísť na ďalší turnaj a vyhrať ho. A z tej zotrvačnosti, aby mi rodičia dali pokoj, som šiel študovať fyziku. Myslím si, že som mal mať vtedy viac odvahy povedať, že toto je teraz to čomu sa chcem venovať. Možno si dať rok pauzu a pôjdem na školu až keď budem vedieť, čo chcem reálne robiť. Tá fyzika bola pre mňa fajn. Analytické myslenie a podobné veci, musel som sa prehrýzť cez naozaj ťažké veci.
Na druhú stranu myslím, že som tým časom troška mrhal a mohol som sa venovať niečomu inému. Viac odvahy. Nakoniec ak budem mať nejaký odkaz Vám všetkým, aby ste sa nebáli ísť za tým, čo chcete i keď to vyzerá šialene. Teraz sa mi to ľahko hovorí, lebo to nemusím skúsiť znova ale je to strašne dôležité, môžete svoj život veľmi zásadne ovplyvniť ak budete mať viac odvahy.
Dominik: Ďalšia otázka bude troška taká kritickejšia. Čo je také niečo, čo by ťa odrádzalo začať nejako podnikať?
Ján: Čo ma od toho odrádza v biznise sú dve veci. Jedna je, neviem ako to mam pomenovať, asi chamtivosť. Biznis je o peniazoch do veľkej miery. Peniaze nie sú zlá vec, peniaze sú dobrá vec. Mať peniaze je super a všetko okolo. Vidím častokrát, že sú schopní ľudia kvôli peniazom preskakovať kroky. Biznis ma nejaký vývoj, niekedy ide rýchlejšie niekedy pomalšie, ale dobré skratky neexistujú. Možno na prvý pohľad vyzerajú dobre, ale tie skratky, ktoré sú väčšinou motivované chamtivosťou, že chcem rýchlejšie výsledok, majú väčšinou dodatočný náklad, ktorý hneď nevidíš na prvý pohľad, ale vráti sa ti to. Keď vidím firmu, ktorá robí skratky len aby rýchlo ukázala niečo, tak to sú veci ktoré ma sami odrážajú. Niekedy sú to „chytré veci“ a nie sú to skratky, ale rýchlo vyriešiť problém. Keď niekto chytro vyrieši problém a preskočí všetkých konkurentov v niečom, super, o tom to podnikanie v konečnom dôsledku je. Tak sa tvorí hodnota. Keď je to skratkou na úkor zákazníka alebo sú to nejaké podvody, neviem ako to ináč nazvať. Myslím si že to nie je okej. Keď už to vidím u nejakého partnera alebo dodávateľa v tej našej komunite, tak sa mi to nepáči a mňa osobne to odrádza s niekým takým pracovať a druhá vec čo ma odrádza niekedy je v tom ekonomickom systéme aj štát.Ten štát je u nás niekedy nerozumný, nehovorím o daniach. Tieto daňové systémy sa budú stále vyvíjať niekedy to bude lepšie, niekedy horšie. Ale korupcia je vec, ktorá ma veľmi odrádza podnikať a niekedy si hovorím, že zabalím tu kufre a idem niekam preč, lebo keď vidím toto tak tu naozaj nechcem podnikať, nechcem tu robiť biznis. My sa vyhýbame cielene obchodu so štátom lebo sa bojíme, že narazíme na také niečo, už sa nám to stalo a stačilo.
Takže korupcia je v konečnom dôsledku taká skratka, že niekto chce veľmi rýchlo dosiahnuť niečo, nemám to rád. Ja si myslím, že keď chceš byť v biznise naozaj úspešný a dobrý tak skratky neexistujú. Existujú chytré riešenia to beriem ale skratky si myslím, že neexistujú.
Dominik: Aké sú prekážky v tom slovenskom prostredí?
Sú také problémy, ktoré ako štát nevyriešime ako napríklad, že sme veľmi malý trh, že kopec biznisov. Keď tu chceš založiť naozaj “startupový hub” tak musíš tie startupy viesť naozaj k tomu aby mysleli globálne od prvého dňa. My sme malý trh. Môj brat mi toto hovoril často, keď bol ešte len tak mediálne známy bol v rádiu a televízii niekedy, že obrovský problém s produkciou dobrého obsahu je, že reálne ten trh je veľmi malý. Keď chceš robiť niečo trošku nie úplne generické nie Superstar, ale niečo možno viac čo vyhovuje jeho charakteru tak ten trh je strašne malý na to a to je problém, takže mimo takých tých korupčných vecí sú tam aj iné štrukturálne problémy.
Ďalším problémom je infraštruktúra.Infraštruktúra je tu hrozná. Mimo Bratislavy a väčších miest je tá infraštruktúra hrozná, čiže je tam kopec priestoru na zlepšenie, čo je aj potenciál pre nejakých podnikateľov to tam rozbehnúť. A potom taký ten „Brain Drain“, že naozaj šikovní ľudia, veľa šikovných ľudí išlo do zahraničia, veď ja sám som bol v zahraničí. Môj mladší brat doteraz je a že tí šikovní ľudia myslím že tie príležitosti tu pre nich sú, ale treba tých ľudí volať späť. Čo som rád, že mnohí z tejto komunity našej to robia a snažia stiahnuť týchto šikovných ľudí späť: “Poďte podnikať sem, tu vytvárať nápady, máme tu mladý talent vy ste tu.
Treba tu stavať firmy a organizácie, ktoré môžu byť trebárs neziskovky, keď si pozriete napríklad také Slovensko Digital, to je podľa mňa jedna neuveriteľná vec čo oni robia a je to pár ľudí. Jedným je Jano Hargaš, ktorý sa vrátil z Londýna a takémuto niečomu sa venuje. On je pre mňa taký veľký podnikateľ, lebo sa vie hýbať na hrane štátu a privátneho sektora a to je naozaj ťažké a za to ho obdivujem.
Takže tých problémov v ceste je naozaj veľa, či už štrukturálne ako veľkosť trhu a tá infraštruktúra alebo štát, korupcia a takéto problémy, no a ten “Brain Drain”. Ešte by som spomenul jednu vec a to je, že vzdelanie je tu šeredné. Nechcem na žiadnu školu ukazovať prstom lebo si myslím, že to nie je úplne vhodné ale myslím si, že sa musíme sami nad sebou zamyslieť, že keď tie školy budú takéto tak je jasná, že ten človek v osemnástke zbalí kufre a pôjde napríklad do Londýna, pôjde do Nemecka, pôjde do neviem kam všade do Ameriky a keď už tam raz bude tak oni by boli sprostí kebyže ho pustia späť. Vieš, že keď tam bude nejaký človek fakt dobrý a pôjde na Harvard tak sa nevráti späť. Nie kvôli tomu že by nechcel ale preto že dostane proste takú ponuku ktorá sa neodmieta a je to vyriešené, čiže my musíme na úrovni toho školstva zásadne niečo urobiť, preto že reforma školstva trvá 20 – 25 rokov.
Dve generácie možno prejdú kým sa to reálne zmení. Možno keď teraz začneme tak až vaše deti zažijú nové školstvo čo je akože keď sa nad tým zamyslíte TWŽŽŽ! Katastrofa. Z tých všetkých vecí si myslím že toto je najväčší problém, že keď prijímame ľudí na technické pozície tak ľudia čo vyšli z českých škôl tak sú na tom výrazne lepšie. A keď sú tu nejaký dobrí ľudia tak sú to väčšinou samoukovia tak, že áno absolvoval tu školu na céčka ale popri tom sa učil aj sám tak, že chcel, tak ten bude veľmi dobrý no ale predstav si že takýto človek by mal ešte aj dobrú školu.
Takže reforma školstva je pre mňa absolútne nutná vec a žiaľ bohu sa to tu nedeje môžem povedať že práve naopak tá vedecká obec a školstvo je v rozklade no a to podľa mňa je problém lebo o chvíľu sa budeme musieť obzerať po dobrých programátoroch do zahraničia, na Ukrajinu do Rumunska lebo ich je málo a sú cenovo nedostupní. Takže je to veľký problém.
Čo považuješ za najväčšie príležitosti na slovenskom trhu teraz?
Hmm no určite nie Blockchain.
Je to dobrá otázka ale je to dosť komplikované a neviem ako to zhrnúť ale ja si myslím, že tu máme veľmi veľa šikovných ľudí, ktorí sú veľmi inteligentní no a umelá inteligencia je totiž veľmi široký pojem a nechcem tu teraz povedať že poďme kódovať robotov, ktorí ovládnu svet ale myslím si že veľký potenciál na trhu je spracovanie dát a pochopenie ako fungujú predikcie a tak. Veľa takejto činnosti sa deje v Silicon Valley a myslím si, že to isté vieme robiť aj tu za výrazne lepšiu cenu a vieme sa tomu veľmi venovať a myslím si, že je to trh ktorý je na úplnom začiatku. Že tam je strašne veľa potenciálu a sú tu technológie ako ten Blockchain ktorým chcú do toho vstupovať ale to je úplne iné. Ale je to oblasť ktorú by som určite považoval, v tejto technologickej sfére, ako tú s potenciálom. Ale zároveň by som povedal, že je tu veľký potenciál vo vzdelaní a vidím to aj v tom, že tu vzniká kopec nezávislých vzdelávacích programov ako Leaf Academy, Nexteria a ďalší ktorí budujú separátne školstvo do istej miery, vyššie vzdelanie mimo tých tradičných štruktúr a tu vidíš, že keď si pozrieš aký ľudia odtiaľ vychádzajú tak ten rozdiel je vidieť.
A tretiu vec ktorú by som spomenul, že existuje v celom svete taký “wealth gap”, čiže medzi tými najbohatšími a tými povedzme normálnymi je naozaj veľký rozdiel a niekto kto príde s riešením takéhoto problému môže byť naozaj úspešný. Nie je to jednoduchý problém, že založím startup s nejakým programátorom, je to ďaleko väčší problém ale keď si ho prevedieš na lokálne prostredie ako keď sa pozrieš na Bratislavu, Banskú Bystricu, Košice, na to ako sa ľudia majú dobre a na to aké je to ťažké tam, tak myslím, že tam je nejaký potenciál vymyslieť riešenie pre toto. Je to teda oveľa náročnejší problém ale o to viac potenciálu má jeho riešenie.
Keď sa tak pozrieš na to koľko ľudí žije v tých regiónoch a že by všetci boli plne produktívni, tak by aj to Slovensko bolo nikde inde. A to začína od vzdelania, dobrých pracovných príležitostí a tak ďalej. Mohli by sme sa baviť o všelijakých špecifických oblastiach ako Social media, E-commerce a tak ďalej ale tam je veľa konkurencie a pre nás lokálnych to až také zaujímavé nie je.
Lebo napríklad ako si spomenul ten Blockchain tak my sme napríklad za jeden týždeň mali dve prednášky, jednu z IBM a jednu od človeka ktorý má nejakú vlastnú spoločnosť a teda sa ako dosť to tlačia.
Ako nebudem ti tu akože recitovať veci čo všade znejú. Blockchain je technológia na ktorú sú rôzne pohľady, problém je v tom, že z môjho hľadiska je Blockchain riešenie ktoré hľadá problém. Lebo prvotný boom Blockchainu začal na Bitcoine kde ten problém bol centralizácia peňazí, že máš tradičný koncept peňazí a centrálnu banku ktorá ich ovláda no a v Blockchaine to takto nefunguje ale v reále je to komplikovanejšie a dokonca aj Blockchain má do určitej miery nejakú centralizáciu, takže nie je to úplne také a vidíme to aj v tej volatilite Bitcoinu a iných Blockchainových mien, takže ono to reálne ten problém nevyriešilo. Potrebuje to ešte čas, ja som fanúšikom Blockchainu ale treba si uvedomiť, že zatiaľ nevieme aký problém to reálne rieši. Sú ľudia, ktorí začínajú start-upy, ktoré riešia niečo napríklad v oblasti (gamblingu?), distribúcie… sú to všetko zaujímavé nápady ale ja zatiaľ nevidím aplikáciu, ktorá by mi dávala zmysel, nevidím to zatiaľ. Ako koncept, technológia je to krásne, veľmi zaujímavé, ale treba si uvedomiť, že ten technologický koncept nie je nový. Ten technologický koncept má 50 rokov aspoň. To nie je nová technológia v tomto zmysle. To, čo bolo nové bolo to použitie Blockchainu ako meny, ako Bitcoinu. To bolo to, čo spustilo akoby ten boom do nejakej miery. Ale to sa ukazuje, že nefunguje dobre, zatiaľ. Sú ľudia, ktorí v to veria a tlačia a tak ale chcel by si ty dneska platiť v Bitcoinoch kávu? Keď nevieš, či ten Bitcoin zajtra nebude mať výrazne väčšiu alebo nižšiu hodnotu a ty to sám nevieš nejako ovplyvniť? Respektíve nemáš nejakú autoritu, ktorou sa snažíš držať tú menu v nejakom rozpätí a áno nástrojmi, ktoré má. Ale chceš si zabezpečiť, že tá mena zajtra bude mať cca podobnú hodnotu aby ty si vedel keď dnes zaplatím kávu, tak si ju nezaplatil 4 krát, lebo zajtra bude mať….?…
Čiže toto je ten problém, že tá centrálna autorita v tom fiatovom svete má nejakú pridanú hodnotu, je pravda, že bola historicky zneužívaná na rôzne veci, ale to je ako s každým nástrojom tej technológie, že budú ľudia, ktorí to budú chcieť zneužiť. Ale to nie je problém technológie, to je problém tých ľudí, ktorí tam sedia a to manažujú. Blockchain sa čiastočne alebo teda Bitcoin sa snažil vysvetliť, že nie odoberme to tým ľuďom a dajme to do nejakej počítačovej logiky, do takého chainu kde sa bude demokraticky rozhodovať, že to nefunguje. … v tom nie je ten problém, problém sú tí ľudia čo sedia v tej centrálnej banke. Ja pri tom Blockchaine nie som až tak na to “nahypovaný”, páči sa mi to, mám nejaké Bitcoiny a pozerám sa na to ako sa to vyvíja a určite som fanúšikom slovenských startupov v oblasti Blockchainu, nech nájdu ten správny produkt, tú market fit a nech sa nám ukáže nejaká aplikácia, ale priznám sa, zatiaľ to nevidím, zatiaľ v tom neverím.
Dominik: Dobre, ďakujem za vyčerpávajúcu odpoveď na túto otázku. Teraz to aspoň vidím aj z nejakého druhého pohľadu. V škole to tlačia takto, keď prídu nejakí speakeri, ty si to zas pomenoval inak, takže je to pre nás o to lepšie. Keď sa spätne pozrieš na svoju kariéru, sú nejaké veci, ktoré si nedosiahol a chcel by si ešte dosiahnuť?
Ján: Ja si myslím, že som ešte len na začiatku, ja som ešte mladý chalan. Chcel by som určite z WebSupportu urobiť výrazne viac medzinárodnú firmu. Myslím, že máme tú unikátnu kombináciu skillov a produktov a schopností, ktoré by sme radi použili aj v iných krajinách, o čo sa snažíme, takže to je taká blízkodobá vec, na ktorej pracujem. Už viem aj v ktorých krajinách ale aby sme tam reálne dostali nejaký „Top three“, to je také niečo čo by som chcel dosiahnuť. Možno raz v budúcnosti by som chcel ísť na tú investorskú stranu, keď už s WebSupportom budeme úspešní a budeme dominovať svetu, tak možno by som rád išiel na tú stranu, že pomáhať ľuďom ako ste vy.
Zakladať firmy a rozbiehať ich a pracovať so šikovnými ľuďmi lebo ja by som chcel čo najviac vo svete ovplyvniť ale ja si myslím, že zo strany toho súkromného trhu/ biznisu sa to dá podľa mňa lepšie než zo strany politiky alebo takého niečoho. Vymyslieť dobrý nápad, dať do ruky ľuďom dobrý nástroj, technológiu je podľa mňa niečo čím môžeme zlepšiť život dosť výrazne. V jednej firme sa to dá firme sa to dá škálovať nejako ale v istom momente nastane, že môžeme škálovať výrazne viacej. Zaseješ viacero semiačok a nie všetky uspejú, samozrejme, ale tie, čo uspejú možno budú mať veľký úspech a budú ovplyvňovať život. Takže takto to zatiaľ vidím, neponáhľam sa tam, myslím, že musím strašne veľa skúseností nabrať, je veľa vecí, čo ešte neviem, čo sa musím naučiť. Tuto v WebSupporte ma školia ľudia ma školia moji ľudia každý deň, že čo všetko neviem, takže mám čas.
Dominik: Zároveň si mi aj odpovedal na moju ďalšiu otázku a to, či by si sa vedel predstaviť aj v nejakom ďalšom povolaní.
Ján: Hej hej, ja nejaké drobné investície som robil a tak ale je to také, že hranie sa. Lebo je niečo iného sám priamo investovať do nejakého fondu a druhá vec je byť sám, ten kto rozhoduje, kam tie peniaze potom idú, do ktorých startupov. Pracovať s firmami a ich rozvoji a ich stratégii. Mňa to baví pracovať na strategických veciach a nie som veľmi na tie každodenné papierovačky alebo nejaké takéto veci. Mňa to nebaví, v tom nie som veľmi dobrý a som rád, že na to mám kolegu, ktorý mi s tým veľmi pomáha a som mu za to veľmi vďačný. Baví ma na tej strategickej úrovni pracovať s ľuďmi a technológiami. Toto si myslím, že na tej strane investora by som vedel. Ale ako hovorím, nikam sa neponáhľam a musím sa strašne veľa vecí naučiť.
Dominik: Máš ešte taký nejaký sen? Nemusí to byť biznisový, ale taký všeobecný, ktorý by si si chcel splniť?
Ján: Vieš čo, v poslednej dobe nad tým viac rozmýšľam, lebo mám malú dcéru a keď je to ešte bábätko ešte ti veľa nepovie a pre nás chlapov je to ťažšie, lebo s ním nevieme úplne komunikovať a má iba tri roky a rozpráva na mňa tak je to zaujímavé, rozmýšľam, že by som chcel možno oboplávať zem na jachte na plachetnici. Je to možno taká romantická predstava, nie veľmi pohodlná, ale to by som chcel. Dať si takú pauzu. Mal som jednoročnú pauzu, keď som išiel na školu ale to nebola úplne pauza ale naozaj si dať taký jeden rok pauzu a odstup od technológii. Byť len na vode tak to by som si vedel predstaviť také niečo.
Rozhovor v audio podobe: